Škultétyho rečňovanky

Na hodinách tvorivého čítania a písania a aj informatiky sme sa našimi prvými literárnymi výtvormi zapojili do súťaže "Škultétyho rečňovanky". Škoda len, že mnohí svoje básne a príbehy neodovzdali. Tu je zopár ukážok tých žiakov, ktorí na to nezabudli.
 
 
 

Vtákopysk Perry

 

Žil raz jeden vtákopysk a ten mal rodičov. Ale keď mal 19 rokov, rodičia mu zomreli. Tak išiel do útulku. Tam si ho adoptovali dvaja chlapci, ktorí sa volali Phineas a Ferb. Keď prišli domov, dali tomu vtákopyskovi meno Perry. Tí chlapci, teda Phineas a Ferb, mali staršiu sestru Candy. Phineas a Ferb radi stavali a ich sestra Candy ich pozorovala a chcela to povedať ich mame. 

Perry mal veľmi rád  rockovú hudbu. Raz Phineasa a Ferba poslali na políciu. Mali tam postaviť obranný múr, aby ich neprepadli silní zlodeji z New Yorku. Jeden z tých silných zlodejov bol aj šialený doktor Proktor. Ten vymýšľal šialené veci a obludy. Ale bol tu aj jeden tajný agent a volal sa Perry. Stále kazil jeho diabolské stvorenia. Phineas a Ferb o tom vedeli, ale nikomu to nepovedali. Raz v škole to ale nechtiac prezradili svojim kamarátom a tí sľúbili, že to nikomu nepovedia. Keď prišli zo školy domov, Perry ich už stále vítal.

Keď Perry prišiel raz do svojej kancelárie, povedal mu jeho šéf, že musí ísť na nebezpečnú misiu, lebo sa šialený doktor Proktor vydal do Spojených Štátov Amerických. Tak sa musel Perry vybrať do USA. Keď sa v ten deň vrátili Phineas a Ferb domov, Perry tam už nebol. Hľadali ho po celom dome, ale nikde nebol. Tak si povedali: „Pôjdeme ho hľadať do  sveta.“ Postavili helikoptéru a išli.

Perry zatiaľ došiel do USA a tam začal hľadať šialeného doktora Proktora. Už po piatich minútach našiel Perry jeho tajný úkryt. Phineas a Ferb ho videli a zakričali naňho: „Perry počkaj na nás!“ Perry ich počul, ale smutne sklonil hlavu a išiel ďalej. Vedel, že ich nemôže ohroziť. Phineas a Ferb však zoskočili z helikoptéry, bežali za Perrym a dohonili ho. Keď už boli všetci spolu, tak  ich sily vzrástli. Porazili šialeného doktora Proktora a šťastne sa vrátili  domov.

Autor: Tomáš B.

 

 

 

Žabka

 

Bola raz jedna žabka, čo sa volala Lucia.

Bola ešte malá, keď jej mamka a ocko  zomreli.

Raz sa vybrala do mesta na trh.

Na tom trhu  predávali všelijaké dobroty.

Ale keď si išla kúpiť muchy, tak zbadala takú istú žabu ako ona.

Ta žaba mierila k nej. A spýtala sa, že či sa budú kamarátiť.

Žabka sa hneď potešila a predstavila sa Lucii, že sa volá Janka.

 Ó to je pekné meno.

Ďakujem Ti Lucia, aj to tvoje je krásne, ale už musím ísť domov, mamka sa o mňa bude báť.

Ta sa uvidíme zajtra na ihrisku áno? OK.

Tak ahoj. Čau. A odišla.

Lucia išla spať.

Sníval sa jej nádherný sen, že konečne našla niekoho s kým si bude rozumieť . A tak sa z Lucie a Janky stali dobré žabky- kamarátky. 

KONIEC

 

Autor: Michaela K.

 

 

 

 

Naša trieda super trieda

 
 
 

V našej triede je nás veľa,

dievčatá sú krajšie, oveľa.

Zrazu príde veľký slon,

bubnuje on na bubon.

Keď ideme do mesta,

trasú sa tu nebesá.

Prídeme mi z mesta,

to bola ale dlhá cesta.

Oh, oh, oh to je ale hroch,

čo tu robí v našej triede?

To je vážne,

školník sa smeje strašne.

Niekto klope na dvere,

koniec školy to už je.

Autor: Zaira G.

 

 

 

 

Zirka

 

Raz som bola na jednom ranči a bolo tam super.....Prečo? To mi pripomenulo, že vám musím vyrozprávať môj príbeh.

Bolo raz jedno dievča, to som akože ja, menom Zara a milovalo kone, jej otec  mal ranč. Raz  sa Zara vybrala do lesa, do zvláštneho lesa, do lesa snov a koňov! A v tom lese našlo plačúceho koňa menom Zirka. Zobrala som Zirku na ranč a ukázala ju otcovi. Otec mi povedal, že mám isť s ňou na prechádzku a osedlať si ju, no a tak som zobrala: podbrušák, zubadlá, ohlavku, vodzky , deku, sedlo. Ale vtom mi Zirka pošepne: Nemusíš si brať nič, môžeš na mne bezpečne jazdiť a nepotrebuješ nič, iba veľa lásky, snov, odvahu a fantáziu.

Tak som jazdila, jazdila aaaaž do večera. Bolo to fantastické. Raz som sa vznášala ako vo sne, raz skákala ako divoška, škoda, že už bola tma. V noci som nemohla zaspať, a tak  som sa išla pozrieť na kone, či sú v poriadku. No a boli. Zirka spokojne odfukovala. Tak som išla spať. Ráno som bola skoro hore, tak som sa na Zirku tešila. No ocka doma nebolo, namiesto neho na stole ležal odkaz: Milá Zarka, musel som odisť,  lebo to bolo súrne, neviem kedy sa  vrátim. A chcem ťa iba o niečo požiadať. Postaraj sa o kone.

A ja som si povedala: Dobre oci. Ja väčšinou vstávam o 5, no dnes som vstala o 4, lebo som sa tešila a zároveň mala strach o Zirku.  A tak začalo moje kamarátstvo so Zirkou. O mesiac Zirka bola vycvičená a možno to ona vycvičila mňa? A aj ocko sa vrátil. Bol prekvapený ako nám to so Zirkou ide. A TO JE KONIEC!

 

Autor: Zaira G.

 

 

 

Moje kone

 

Mám rada kone,

ktoré skáču vo mne.

Precválam s nimi krajinu,

od Afriky po Argentínu.

Zastavím sa v Egypte,

domy sú tam rozbité.

Potom skočím do Číny,

 na chvíľu zastavím sa v Austrálii.

Koníčky moje vrané

neste ma svetom sem i tam,

no keď srdce zavolá,

domov sa rýchlo ponáhľam.

 

 

Autor: Martina P.

 

 

 

 

Lev Kráľom

Lev je kráľ,

len on sám.

Tiger  je jeho brat,

leopard zas kamarát.

V džungli žije,

v ZOO sa bije.

Miluje slobodu,

rozkazuje národu.

Aj medveď by chcel svetu vládnuť,

sedieť na tróne,

no lev len zuby vycerí,

a medveď so strachom zamieri

do Tatier rodných

k svojej materi.

 

Autor: Miriam S.

 

 

 

Kýchací pes

 

Veľký pes, malý pes,

všade je dnes samý pes.

Tu psík, tu šteniatko,

zrazu mačka, mačička aj mačiatko.

A tu kocúr strapatý

malý, veľký, chlpatý.

Bola vám tam zrazu mela,

mňaukot, brechot, havkanie.

Zrazu hapčí ako z dela,

zvíťazilo kýchanie.

To maličké šteniatko

rozprášilo bojisko.

 

Autor: Miriam S.

 

 

 

 

Petržlenová polievka

 

Petržlen je ako nik,

veď je taký nezbedník.

Mamka varí polievku,

pre Julinku, Timejku.

Julka veru šťastná je,

keď polievku celú zje.

Petržlen je veľmi rád,

keď Timejka zje celý rad.

Dobré sme si pochutnali,

ba aj bruško pohladkali.

Tanierik už prázdny je,

ktože nám ho umyje?

Timejka a Julinka,

pomocníčky malé,

pomáhajú svojej mamke

každú chvíľu, neustále.

 

Autor: Timea L.

 

 

 

Hrdinka sova

 

Hrdinom je sova múdra,

ktorá v noci rada húka.

Spí len cez deň, oddychuje,

každý sa jej vypytuje.

Mnohé veci ona vie,

každému vždy napovie.

Kde je dobrá voda

a či prameň dáky,

poradí vám ona,

keď je noc dlhá,

a deň krátky.

 

 

Autor: Timea L.

 

 

Žiacka knižka

 
 

Moja žiacka knižka

poprezrádza veľa vecí,

aké ja mám dobré známky,

jednotky, dvojky a či trojky.

Skrýva však aj tajomstvá

tých minulých časov,

ako bolo v škole,

pod lavicou našou.

Tam bol úkryt náš,

v tretiacky náš čas.

Čas bol veľmi krátky,

pre všetky moje kamarátky.

O chvíľu už zvoní

a leto čaká za dverami.

Ahoj milá žiacka knižka,

aj ty trieda naša,

po prázdninách sme tu opäť,

celá naša štvrtácka chasa.

 

Autor: Zuzana V.

 

 

 

 

Slovenská rodina

 
 

Stojí v horách malý dom,

skromní ľudia žijú v ňom.

Vôkol čistá príroda,

slovenského národa.

 

Žiadny palác, žiadna víla,

je to chudobná rodina.

Nastali nám časy zlé,

to je naše trápenie.

 

Na lavičku posadajú,

otec s mamou rozprávajú.

S nimi malé detičky,

 chytajú sa mamičky.

 

Je to veru ťažká chvíľa,

otec všetkým pripomína.

Dajak bolo, dajak bude,

pokiaľ ,,SLOVÁK“ živý bude!

 

Autor: Vanessa Ch.

 

 

 

 

 

 

Droga

 

Nastala nám doba nová,

doba nová, ale zlá.

Mafiáni svetom vládnu,

je to doba drogová.

 

Predtým bola droga tabu,

droga - to je ľudstva zlo.

Dnešná mládež s drogou rastie,

vôbec nevie čo je to.

 

Droga - to je alkohol.

Tabak - to je droga tiež.

Droga tvrdá - to je svinstvo,

keď ju skúsiš,

tomu svinstvu prepadneš.

 

Takže mládež naša milá,

nedajte sa drogou zviesť.

Naša krásna domovina,

zo Slovenska s drogou preč!

 

Autor: Vanessa Ch.